van Grob´s

Jedného dňa Zajac Robko zistil,že do jeho rajónu sa prisťahoval šikovný Veveričiak.  Po určitom čase mu začalo vadiť, že skáče zo stromu na strom, z konára na konár, že vidí ďaleko do diaľky a ešte všeličo iné mu prekážalo na jeho spolu-rajonistovi.

„No počkaj, Veveričiak, ja ti ukážem ako sa po kostole hvízda!“ Zastrájal sa Zajac. Premyslel si to tak, že zoberie nožnice a ušmykne Veveričiakovi krásny hrdzavý chvost, s ktorým sa vznášala vo výškach. Ako si to vymyslel, tak aj urobil, no nie celkom to vyšlo.

„Veveričiak, zoskoč zo stromu, je tu jamka a v jamke sú oriešky!“, lákal ho Zajac.

Veveričiak, zoskočil a uvidel Zajaca v nezvyklej polohe. On totiž, svojím veľkým uchom zakrýval nožnice, ktorými chcel odstrihnúť Veveričiakovi chvost.

„Tu som, Zajac, …“smelo sa pýta a je v pozore. Zajac nahnutý celkom k zemi a zakrývajúci uchom nožnice spieva:“Poď bližšie,uvidíš.“

Veveričiak  pricupital a Zajac urobil šmyk, šmyk a odstrihol si ucho, ktorým zakrýval nástroj pomsty.

Odvtedy sa Veveričiak Riško musí o Zajaca viac starať, lebo ohluchol na jedno ucho a hrozí mu, že ho poľovníci chytia.